Vred žalúdka a dvanástnika

Vred je bežným stavom v bežnej populácii, pričom túto diagnózu dostane počas svojho života jeden z 10 ľudí. S chronickým, prerušovaným, často sezónnym vývojom a zdrvujúcou bolesťou, ktorá ničí akúkoľvek radosť z vychutnávania si obeda, dokonca aj skromného, ​​vred naďalej vzbudzuje záujem lekárov o hľadanie účinnejších prostriedkov na zvládnutie choroby.

Proces trávenia, ktorý sa vykonáva denne, zahŕňa úzku interakciu medzi požitou potravou a rôznymi enzýmami uvoľňovanými v tráviacom trakte s úlohou rozložiť živiny na úroveň zlúčenín, ktoré sa ľahko vstrebávajú cez črevnú sliznicu do krvi. Žalúdočná výstelka musí odolávať  agresívnemu prostrediu, akým je kyslá žalúdočná šťava, ku ktorej sa pridáva prítomnosť enzýmov s úlohou pri štiepení proteínových alebo lipidových reťazcov.

Aby kyselina chlorovodíková a žalúdočné enzýmy nenapádali výstelku žalúdka, existujú obranné mechanizmy pozostávajúce zo sekrécie hlienu aj bikarbonátu. Hlien tvorí izolačnú vrstvu medzi bunkami žalúdka a kyslou šťavou a hydrogénuhličitan pomáha neutralizovať kyslé pH v žalúdku. Pri narušení týchto mechanizmov dochádza k vredovej chorobe, čiže v stene žalúdka alebo dvanástnika vznikajú erózie alebo bolestivé vredy, ktoré môžu mať rôzne veľkosti, od niekoľkých mm až po niekoľko centimetrov. 

Bolesť je najčastejším príznakom vredov žalúdka a dvanástnika. Väčšina pacientov ju opisuje ako intenzívnu a živú, zatiaľ čo iní ju prirovnávajú k popáleniu, pocitu vnútorného „pálenia“ alebo „hryznutia“, ktorá sa vyskytuje rytmicky s rozvrhom jedla. Klasicky začína krátko po jedle pri žalúdočných vredoch (15-60 minút) a 2-3 hodiny po jedle pri dvanástnikových vredoch. Bolesť z dvanástnikového vredu často prebúdza pacienta v noci. Približne 50 – 80 % pacientov s dvanástnikovým vredom má nočné bolesti.

Za hlavné príčiny vredov sa v súčasnosti považuje infekcia Helicobacter Pylori v 60-70% prípadov a konzumácia protizápalových liekov (30%). Helicobacter pylori je patogénny, gramnegatívny mikroorganizmus špirálovitého tvaru, prispôsobený na život v kyslom prostredí. Jeho hlavnou výhodou je uvoľňovanie amoniaku, ktorý mu umožňuje prežívať v žalúdočnej šťave a pomáha mu narúšať ochrannú hlienovú bariéru, čím uľahčuje infiltráciu sekrécie kyseliny do buniek žalúdočnej sliznice. Jeho patogénny arzenál je však potencovaný cytotoxínmi a mukolytickými látkami, ktoré po uvoľnení zosilňujú trhliny v hlienovej bariére a priamo napádajú bunky črevnej steny. Predpokladá sa, že 50 % svetovej populácie je infikovaných H. pylori. Baktéria sa prenáša z človeka na človeka, infekcia sa vyskytuje v detstve. Infekcia je však vo väčšine prípadov asymptomatická a nevyvoláva žiadne žalúdočné poruchy. Len u 10-15% ľudí infikovaných H. pylori sa vyvinú vredy.

Liečba začína zmenou životného štýlu, ktorá zahŕňa odvykanie od fajčenia (znižuje sa počet komplikácií a podporuje sa hojenie), vyhýbanie sa alkoholu, stresu a konfliktným situáciám. Strava musí byť vyvážená, bohatá na surové ovocie a zeleninu, podávaná podľa pravidelného jedálneho lístka, ktorý prednostne obsahuje menšie množstvá jedla konzumovaného v kratších intervaloch. Vyhýba sa nočnej konzumácii potravín a produktov, ktoré nie sú individuálne tolerované (potravinové intolerancie), ako aj nadmernému množstvu korenín a protizápalových liekov. Zároveň sa odporúča vyhýbať sa zdrojom nadbytočného kofeínu, ako aj tučným, vyprážaným či spracovaným potravinám. Vyhýbať sa treba sýteným nápojom, veľmi sladkým jedlám, čerstvému ​​chlebu, kyslým citrusovým plodom, paradajkám, tmavej čokoláde a veľmi korenistým jedlám.

Liečba antibiotikami musí byť sprevádzaná konzumáciou probiotík. Preto doplnky Lactobacillus, Bifidobacterium a Saccharomyces preukázali výhody u pacientov s vredmi spôsobenými H. pylori. Aby ste zabránili šíreniu baktérií, ktoré by mohli spôsobiť žalúdočný vred, pravidelne si umývajte ruky mydlom a vodou a jedlo pripravujte hygienicky.